Guru bohatých ľudí

Napísala 

... a budem sa stále smiať. Učiteľ, ktorý ako najvhodnejšiu cestu k poznaniu propaguje sex, bude mať zrejme vždy dosť žiakov. „Chcem povedať len jedno: sex je božská energia,“ hlásal indický profesor filozofie Mohan Chandra Rajneesh, ku koncu života známy ako Osho. V čase svojej najväčšej slávy vlastnil deväťdesiattri Rolls-Royceov, obliekal sa do šiat pošitých diamantmi a hovoril si Budha Zorba na znak toho, že každému odporúča spájať v živote duchovné hodnoty s pôžitkárstvom.

„Po rokoch v emigrácii som sa konečne usadil. Práca v leteckej spoločnosti, otvorená brána do sveta... Sloboda, luxus, letmé lásky. Cítite sa ako človek, ktorý niečo dosiahol. I keď z času na čas sa ozvalo prázdno v duši. Keď som u šéfa náhodou objavil knihu od nejakého Rajneesha, bolo to ako blesk z jasného neba. V priebehu týždňa som sa stal sannjásinom.“  

 

Život je chuť!

„Chodil som v červenom rúchu, na krku nosil jeho portrét. Žil som v komúne v Zűrichu, mala tam prosperujúcu stavebnú firmu a dve známe vegetariánske reštaurácie. Viedol som kníhkupectvo, zásielkovú službu, dohliadal na ubytovanie, bol som čašník, remeselník, všetko, čo treba. Keď som po prvýkrát prišiel do komúny v Oregone, mal som nevýslovný pocit šťastia. Deficit lásky sa naplnil, konečne som bol akceptovaný taký, aký som, a nie, aký by som mal byť. Atmosféra komúny na fascinovala. Taký idealizovaný raj.“

Tak popisuje svoje očarenie indickým guruom Peter. Dnes ako zrelý muž vie, že to, čo v komúnach zažívali, bola len ilúzia lásky: „Bol to tvrdý biznis; k Oshovi z celého sveta prichádzali ľudia, ktorí doma citovo živorili, ale to, čo sa tam dialo so sexualitou, nikam neviedlo, bol to duchovný supermarket, lunapark so všetkými tými kúpaliskami, vibrátormi, recepciami, zábavou; Osho sa mýlil, keď si myslel, že ľudí pritiahne za slobodným sexom a oni ostatné pochopia.“ Napriek tomu však Peter ešte stále považuje tieto roky za najšťastnejšie obdobie svojho života. Osho s tým vždy počítal: „Moji ľudia mi veria, milujú ma. Nie kvôli mojim názorom. Neprinášam systém vierouky, pre ktorý musíte žiť a umrieť. Je to len zábava. Jediné, čo musíte, je smiať sa a radovať.“ A žiaci sa smiali, radovali, prišli si do komúny či ášramu „zapartnerovať“ i popracovať, predovšetkým však zbožne počúvať slová, či dokonca len mlčanie originálneho človeka, ktorý sám seba nazýval „guru bohatých ľudí“ a ktorý si tak rád robil žarty zo všetkého: „Ježiš hovorí: „Každý si na svojich bedrách musí niesť svoj kríž.“Ja hovorím: „Každý si na svojich bedrách musí niesť svoju zbierku vtipov.“ To je svetlo, to je osvietenie.“

„Moji ľudia“, to bola veľmi vyberaná spoločnosť. Takmer osemdesiat percent z nich dosiahlo niektorý zo stupňov vysokoškolského vzdelania, priemerný vek tridsať rokov, väčšinou belosi pochádzajúci zo stredných a vyšších vrstiev rôznych štátov západnej Európy a severnej Ameriky. V Oshových ášramoch a centrách sa hrali na sannjásinov. Sannjásin (ten, ktorý všetko odhodil) označuje v Indii človeka, ktorý opustil domov a vybral si cestu duchovného hľadania, aby dosiahol osvietenie a vyslobodil sa tak z cyklu znovuzrodení na túto Zem. Indická tradícia hovorí o zbožnosti a askéze ako ceste k božstvu. Táto cesta však bola iná, hlásala predovšetkým sexuálnu slobodu. „Život nie je ani nezmyselný, ani zmysluplný. Zmysel je záležitosť mysli. Život je chuť! Uchopte každý okamih a vyžmýkajte z neho všetku šťavu!“

Guru, ktorý tvrdil a svojím životom aj dokázal, že „sme tým, čím sú naše slabosti“, učil svojich žiakov spočiatku pozitívnemu posolstvu: „Každé ráno, keď sa prebúdzam, môžem si vybrať – byť šťastný alebo nešťastný, a rozhodujem sa - byť šťastný. Ako je to možné, že sa väčšinou rozhodujete byť nešťastní? Prečo nevidíte, že máte možnosť výberu? Ak ste radi nešťastní, potom zostaňte nešťastní, ale nezabudnite, že ste si to vyhľadali sami. A nesťažujte si. Nikto iný za to nie je zodpovedný. Je to vaša dráma. Keď tak chceš, keď tak rád trpíš a chceš stráviť život v nešťastí, potom je to tvoja vôľa, tvoja divadelná hra. Ty ju hráš a hraj ju dobre!

Šťastných ľudí nemôžete viesť do vojny vo Vietname, v Egypte alebo v Izraeli. Nie! Šťastný človek sa môže len smiať a hovoriť, že vojna je úplný nezmysel. Šťastných ľudí nepresvedčíte, aby všetko podriadili naháňaniu sa za peniazmi. Nepremárnia svoj život hromadením majetku. Považujú za nezmyselné, ak niekto ničí svoj život a svoje bytie a obetuje ich mŕtvym veciam.“

„Tento človek vie,“ opakovali sannjásinovia donekonečna, keď bola reč o ich učiteľovi. On sám to, za koho sa považuje, definoval takto: „Bol som u psychiatra. Pretože šlo o moju prvú návštevu, požiadal ma, aby som mu vyrozprával všetko od začiatku. A tak som začal: Na počiatku som stvoril nebo a zem...“ 

 

Osamelý a chorý

Narodil sa roku 1931 v mestečku Kuchwada v indickom štáte Madhja Pradéš ako Mohan Chandra, najstarší syn nie práve najúspešnejšieho obchodníka. Po ňom prišlo na svet ešte šesť synov a päť dcér. Vychovávali ho starí rodičia z matkinej strany, ktorí ho veľmi milovali. Keďže bol pôvabné dieťa, starý otec veril, že jeho vnuk v niektorej z predchádzajúcich existencií pochádzal zo vznešeného rodu a preto ho prezýval Raja (čítaj rádža, v sanskrte kráľ), z čoho neskôr vzniklo meno Rajneesh. Vychovávali ho v džinistickej tradícii, z ktorej si do života odniesol vegetariánstvo a vieru v reinkarnáciu. Starí rodičia ho rozmaznávali a on aj ako dospelý muž odporúčal voľnosť ako najvhodnejší spôsob výchovy detí: „Prečo si myslíte, že poslušné dieťa je dobré? Žiadne poslušné dieťa nebolo nikdy veľkým štátnikom, ani veľkým mystikom, ani veľkým básnikom. Len z neposlušných sa stávali veľkí vynálezcovia a tvorcovia nových vecí. Len rebelujúci duch premieňa staré a dosahuje sféry nového a neznámeho. Skutočný otec nenúti svoje dieťa k ničomu. Naopak, pomáha mu, aby bolo samé sebou. Dáva dieťaťu slobodu, lebo chápe, že vnútorné ja rozkvitá len na slobode. Čím viac slobody, tým väčšia skúsenosť.“

Keď mal päť rokov, umrela jeho malá sestrička, ešte väčšiu traumu však zažil o dva roky, keď umrel aj jeho milujúci starý otec. Malý chlapec, ktorý mesiace sledoval bolestivý zápas starého muža s následkami mŕtvice, sa rozhodol, že si viac už nikdy nebude vytvárať citový vzťah k inému človeku, aby nemusel znovu takto trpieť. Po smrti starého otca tri dni odmietal jesť a odvtedy sa dychtivo zaujímal o smrť, fascinovali ho pohrebné sprievody, trávil noci na miestach vyhradených pre spaľovanie mŕtvol, ako štrnásťročný prebdel niekoľko nocí v ruinách starobylého chrámu a čakal, kedy umrie. Riskoval a provokoval smrť, nechal sa napríklad vtiahnuť vodným vírom pod hladinu rieky, až ho vír vymrštil naspäť. Osamelosť a schopnosť získavať skôr nasledovníkov, než priateľov, to sú znaky, ktoré sa v životopisoch náboženských vodcov objavujú takmer zákonite. Rajneesh bol navyše choré dieťa, mal (a po celý život bude mať) silnú astmu. Inteligentné deti s chatrným zdravím čítajú knihy, množstvo kníh. Rajneesh hltal diela mudrcov Východu i filozofov Západu, neskôr tvrdil, že číta päťdesiat až sedemdesiat kníh týždenne (!). Fakt je, že vo svojich improvizovaných prednáškach dokázal viac či menej presne citovať Budhu, Ježiša, Lao´c, Mohameda, Platóna, Freuda aj Sartra, a ironicky ich skritizovať. Hľadal náboženskú pravdu, no nebol schopný podriadiť sa žiadnej autorite. Kvôli tomu ho vyhodili dokonca z univerzity, štúdium dokončil na inej škole.  

 

Osvietený a dokonale šťastný

Popis udalostí v ďalších rokoch zodpovedá diagnóze duševnej choroby. Rajneesha niekoľko rokov trápili silné bolesti hlavy, nechutenstvo, depresie. Behával dvadsať kilometrov denne, aby cítil vlastné telo, potom hodiny meditoval. V marci 1953 zažil dvadsaťjedenročný mladík čosi, čo nazval osvietením, stav, v ktorom sa všetko „stalo žiarivé, živé a krásne“. Sedem dní sedel v extáze, už nebojoval, len čakal a pozoroval, čo sa s ním deje. Sadol si pod strom na záhrade a cítil sa „dokonale šťastný“. Rodičia sa obávali o jeho duševné zdravie, áyurvédsky lekár im však povedal, že ich syn práve prešiel dôležitým obdobím psychického vývoja a vynoril sa z neho.

Maniodepresívna osobnosť je u samozvaných duchovných vodcov častá. Obdobia eufórie a depresií sa striedali. Od marca 1974 sa utiahol do ústrania na niekoľko týždňov, v roku 1981 sa začalo jeho triapolročné „obdobie ticha“, kedy nekomunikoval s nikým, nečítal, len osamote sledoval na videu grotesky. Depresie sa pokúšal preklenúť alkoholom, sedatívami, hovorí sa aj o hašiši a rajskom plyne. Liekmi tlmil aj bolesti chrbtice. Celý život ho trápila cukrovka, astma a alergie.

Roku 1960 sa stal asistentom na univerzite v Džabalpure, zároveň cestoval po Indii a prednášal, pričom poslucháčov šokoval tým, ako napáda všetkých a všetko. „Lekár je potrebný vtedy, keď sú ľudia chorí. Takže povolanie lekára je plné vnútorných konfliktov. Lekár navonok ľudí lieči, ale vo vnútri dúfa, že budú chorí. A keď vypukne epidémia, ďakuje Bohu za prácu. Takisto kazatelia. V hĺbke srdca žiaden z nich nechce, aby bola nemorálnosť vyhubená, pretože keby sa tak stalo, kazateľ by bol zbytočný.“

Odišiel z univerzity a ako potulný učiteľ sústreďoval okolo seba prvých stúpencov. Ak naozaj túžil prebúdzať ľudí z duchovnej letargie, robil to neprehliadnuteľným spôsobom. Roku 1969 počas osláv storočnice narodenín Gándhího vyhlásil, že Gándhí bol masochista a úchylný, to kvôli jeho častým pôstom a odmietaniu sexu. Matku Terezu nazval šarlatánkou, ktorá tým, že sa stará o ľudí, odúča ich zodpovednosti za vlastný život, pápežovi vyčítal, že odmieta antikoncepciu a interrupcie, hoci preľudnený svet hladuje. „Deväťdesiatdeväť oviec vytvorilo všetky náboženstvá, ale skutočne božské môže dosiahnuť len jediná, zblúdilá,“ tvrdil.

Nepríjemné zrkadlo nastavoval aj politikom: „Je to čudný svet, ten, ktorý vytvorili politici. Chcú zničiť živú Zem, živú planétu, ktorá má všetko, čo je potrebné pre život. A chcú lietať na Mesiac, mŕtvu planétu, na ktorej nie je jediný strom, jediný vták, žiadne rieky, žiadne oceány. Ten muž na Mesiaci musel vyzerať ako blbec. To by ste chceli takto žiť – obalení plastikovým vrecom, nesúci si kyslík? Aký by to bol život? A na ako dlho? Koľko peňazí sa vyplytvalo, aby ľudstvo dosiahlo Mesiac! Rovnaké peniaze mohli zachrániť Etiópiu.“

A jeho návod na nápravu? „Východ bol vždy pripravený k porobe, pretože si zvolil tichý bod v duši a zabudol na protiklad. Protikladom je Západ, ten sa rozhodol pre aktívnu stránku a myslí si, že aktivita je všetkým. Aktívne civilizácie sa nakoniec stávajú pomätenými. Pasívne civilizácie sú nakoniec tupé a mŕtve. Prijmite obe strany a vytvorte vnútornú rovnováhu.“

 

Ten, kto poznal, že je boh

Roku 1974 sa so svojimi žiakmi usadil v Púne, priemyselnom meste asi sto kilometrov od Bombaja, kde založil ášram, duchovnú školu. Prestal používať titul ačaríja-učiteľ a pomenoval sa Bhagwan Šrí (v hindčine „ten, kto poznal, že je boh). Okrem kontroverzných názorov na náboženstvá a politiku sa čoraz viac venoval téme sexuality: „Najviac problémov ľudstvu urobili tí, ktorí učili človeka, aby sex potláčal namiesto toho, aby mu rozumeli. Ako následok potláčania uniká sexuálna energia nesprávnymi cestami. Celá ľudská spoločnosť je chorá a zruinovaná, a ak máme túto rakovinou prežratú spoločnosť zachrániť, musíme nevyhnutne uznať, že sexuálna energia je božská, že záujem o sex je v princípe náboženský.“ Alebo ešte ináč: „Domnievam sa, že človek prežíva prvé záblesky osvietenia práve pri súloži.“

A nešlo len o prednášky. Vyhlásil, že deväťdesiat percent problémov, s ktorými sa ľudia na neho obracali, bolo sexuálnej povahy. Z ášramu sa stalo eroticko-spirituálne laboratórium, v ktorom sa experimentovalo s voľnou láskou a so striedaním partnerov. Propagoval tantrické techniky a odporúčal svojim žiakom predlžovať sexuálny styk na niekoľko hodín, aby dosiahli to, čo nazýval „údolný orgazmus“ namiesto „vrcholového“. Opakoval im, aby boli prázdni, neupútaní a prirodzení: „Ži ako muž, nie ako džentlmen; len muž bohato stačí! Ži ako žena, nie ako dáma. Keď je žena mŕtva, nazýva sa dámou, keď je muž úplne naprogramovaný spoločnosťou, nazýva sa džentlmenom. Chcem len nahých mužov, nahé ženy – prirodzených, neuhladených, nekultivovaných, oslobodených od rozumu. A keď viete žiť takýmto spôsobom, všetko vo vašom živote sa vám stane potešením. A všetko vo vašom živote vás obohatí.“ Prekvapuje, že pri jeho hlásaní voľnosti považoval homosexualitu za chorobu. Ponúkal aj možnosť prekročiť sexualitu tým, že človek bude hľadať partnera vo svojom vnútri – muž mal hľadať vnútornú ženu a žena vnútorného muža. Niektoré skupiny sa orientovali na orálny sex, v iných ľudia museli pozorovať svojich partnerov pri pohlavnom styku s cudzím človekom, aby sa „oslobodili od pocitu vlastníctva“. On sám sa na orgiách nezúčastňoval, ako sám prezradil, prekážal mu pach ľudského tela, občas si vybral jednu z účastníčok kurzov, čo sa považovalo za vyznamenanie, a dovolil jej orálne ho uspokojiť s tým, že jej práve odovzdal svoju božskú energiu.

Sex ako cestu k osvieteniu s nadšením prijímali tisícky ľudí z ekonomicky vyspelých krajín Západu, ktorí sa ubytovávali v okolí ášramu. Novinár Trevor Fishlock odhadoval, že ročný obrat tu dosahoval dva milióny dolárov. Tí, ktorí nemali na zaplatenie pobytu, si privyrábali predajom drog a prostitúciou. Sannjásinovia chodili v oranžových a vínovočervených rúchach, ženy na odporúčanie Majstra nenosili bielizeň, pretože „brzdí tok energie“. Na krku nosili náhrdelník málá so sto ôsmimi korálkami a Oshovým portrétom, aby v každej chvíli mali pocit, že je Majster s nimi. Tým, ktorým to nestačilo, rozdával krabičky s ústrižkami svojich vlasov a nechtov. Keď hovorieval vetu: „Človek môže viesť len toho, kto je pripravený, kto sa nechá viesť, kto sa podvolí, odovzdá,“, musel sa dobre baviť. Nad dverami do sály, kde viedol svoje prednášky, visel nápis: „Topánky a svoju myseľ zanechajte tu.“

Tvrdil, že väčšina ľudí nemá dostatočné schopnosti na to, aby správne vychovávala deti a že je aj tak na svete príliš veľa detí. Podľa jeho názoru by dvadsaťročný zákaz plodenia detí vyriešil problémy hladu, biedy a preľudnenia. Ak niektorá zo žien otehotnela, priamo v ášrame šla na interrupciu, okolo dvesto žiakov sa dalo sterilizovať. Chápalo sa to ako prejav oddanosti Majstrovi.

 

Meditácia lepšia ako sex

A predsa sa zdá, že hlavne v prvých rokoch Osho zamýšľal viesť svojich žiakov niekde inde. Svedčia o tom najmä jeho výroky o láske: „Keď ste spolu ponorení do takej skúsenosti, keď padajú všetky priehrady a nastáva osmóza na duchovnej úrovni, vtedy je to láska. A keď medzi mnou a kýmkoľvek iným nastáva takáto jednota, a ja strácam svoju identitu vo vesmíre, potom toto dosiahnutie, toto pohltenie je spojenie s Bohom, Všemohúcim, Vševedúcim, Vesmírnym Vedomím, Najvyšším alebo ako ho chcete nazvať. Hovorím, že láska je prvý krok, a Boh je posledný krok – najvyšší a konečný cieľ.“ / „Láska je vždy pripravená sa skloniť; ego sa nikdy nechce skloniť. Láska je zakaždým šťastná, keď môže niečo dať; ego je zakaždým šťastné, keď môže niečo vziať. Láska je smutná, keď nemôže dávať. Láska je vďačná, keď môže byť zdieľaná. Keď sa môže úplne vzdať, je najšťastnejšia. Ego prichádza len vtedy, keď pre to má nejakú príčinu. Ego je večný žobrák, stále žiada a chce stále viac. Ale láska je bez motívu, láska si stačí sama.“ / „Obchodníci poznajú príslovie: zákazník má vždy pravdu. Chcel by som vám povedať, že vo svete vzťahov a lásky má pravdu vždy ten druhý.“

Jeho učenie nebolo náročné. Postup do stavu sannjásina vyžadoval len prijať božského učiteľa za najvyššiu autoritu, vzdať sa rozumu a prežívať v skupine zmenené stavy vedomia. Systém dynamických meditácií, uvoľnenie hnevu a sexuálne uspokojenie, to boli hlavné psychoterapeutické postupy, ktoré sa tu používali. Psychiatri, ku ktorým prichádzali bývalí sannjásinovia ako pacienti, mohli už len konštatovať závažné dosahy zrejme účinných, ale nekvalifikovane prevádzaných techník na psychiku stoviek, ba až tisícok ľudí.

Ale niektoré z jeho názorov im mohli pomôcť: „Aj psychológovia vytvorili v mysli ľudí nové obavy. Hovoria, že muž musí myslieť na to, či jeho žena dosahuje orgazmus. On si potom stále kladie otázku: „Dosahuje moja žena orgazmus, alebo nie?“ Tieto obavy nepomáhajú vôbec ničomu, stávajú sa prekážkou. Aj žena sa obáva o výsledok. Má sa smiať, má vyzerať blažene? Kvôli týmto obavám sa žiaden výsledok nedostaví. Zabudnite na všetko. Odovzdajte sa tomu okamihu a nechajte konať svoje telá – ony poznajú dobre všetko potrebné, majú svoju vlastnú múdrosť. Vaše telá sú vytvorené z pohlavných buniek. Majú vstavaný vlastný program, nemusia sa vôbec na nič pýtať. Len sa zjednoťte s tým, čo sa samé odohráva.“

Aj keď to znie paradoxne, Rajneesh vyhlasoval, že je vlastne proti sexu, pretože oslobodenie od sexuality je len prvým, i keď nevyhnutným krokom k dôležitejšej ceste k božskému v človeku – k meditácii: „Každé dieťa by malo byť v prvých rokoch života poučené o meditácii. Meditácia je pozitívna brána, je to vyšší otvor. Odložme falošné poučky proti sexu a naučme deti meditovať. Vyberme si medzi sexom a meditáciou; a meditácia je lepšia alternatíva. Ak sa štrnásťročný človek dostane do meditačného stavu, v ktorom mizne čas a ego, v ktorom splývame s dušou Najvyššieho, taký vrcholný zážitok ešte pred prvou sexuálnou skúsenosťou zastaví bláznivú naháňačku za sexom; energia si nájde lepšie, blahodarnejšie, vznešenejšie riečisko. Na tejto planéte nebude mier, pokým do každej mladej mysli nevložíme myšlienku cesty k meditácii. Druhým základným princípom je láska. Deti by sme od najranejšieho veku mali učiť rásť v plnosť lásky.“

 

Mesiáš pre Ameriku

Neviazané správanie návštevníkov ášramu vzbudzovalo pohoršenie obyvateľov Púny. Jeden z miestnych hinduistov sa pokúsil spáchať na Rajneesha atentát. Indická vláda zrušila daňové úľavy pre jeho nadáciu, na základe sťažností ho prestala považovať za náboženského učiteľa a vyžadovala od neho spätne zaplatiť štyri milióny amerických dolárov na daniach. Navyše znovu začal trpieť depresiou a zhoršovali sa aj fyzické choroby – cukrovka, astma a alergie. Podľa svedkov z ášramu zamestnával guru človeka,  ktorý ovoniaval vlasy tým, ktorí sa k nemu približujú, lebo zo zápachu neumytých vlasov by mohol dostať astmatický záchvat. Prvého júna 1981 Rajneesh tajne odletel z Púny do Ameriky. Oficiálne kvôli tomu, že potrebuje lekárske ošetrenie, ktoré mu India nemôže poskytnúť. Nechal si poslať trinásť ton batožiny, hlavne kníh. Po prílete do New Jersey vyhlásil: „Som Mesiáš, na ktorého Amerika čakala.“Hlavne ho však čakali oddaní stúpenci, ktorí už pre neho vybrali a kúpili ranč v Oregone na rozlohe 250 kilometrov štvorcových. Zaplatili zaň šesť miliónov dolárov a v súlade s Rajneeshovou taktikou, že práca je tiež dobrou formou meditácie a cestou k osvieteniu, stavali pre svojho Majstra celé mesto, vrátane priehrady, elektrárne, hotelov, kasína a letiska. Sannjásinovia robili denne dvanásť až pätnásť hodín, púšť sa rýchle menila na obývateľné miesto, zavlažovací systém sa mal stať „ekologickým vzorom pre celý svet“. Plány počítali s tým, že v Rajneespurame (Vyjadrenie Rajneesha) bude žiť pol milióna sannjásinov.

Rajneesh zatiaľ užíval to, čo mu žiaci plnými priehrštiami znášali. Bol chorobne nutkavý zberateľ, každú chvíľu zbieral niečo iné. Najskôr manžetové gombíky s drahými kameňmi, potom zlaté perá. Za jedny náramkové hodinky zaplatil 1,5 milióna dolárov. Nosil biele rúcha pošité diamantmi, každé len jediný deň.

„Mafia vašich náboženských vodcov káže stále to isté – že na chudobe je niečo duchovného. Chudoba je najväčší zločin, pretože všetky ostatné zločiny sú zrodené z chudoby; je to zdroj,“ vyhlasoval podnikavý bývalý učiteľ filozofie, ktorého zbierka limuzín Rolls-Royce sa dostala do Guinessovej knihy rekordov, čo skomentoval tým, že chce mať týchto áut 365, na každý deň v roku jedno. „Nemám odpor k peniazom. Chcem, aby bol celý svet bohatý a luxusný. Hovorím vám: Blahoslavení sú bohatí a blahobytní. Skôr prejde ťava uchom ihly, než by chudobný človek vstúpil do kráľovstva nebeského. A dôvod? Čo by tam chudobný človek robil? Bude sa cítiť hlúpo vo všetkom tom luxuse raja. Chudobný človek stratí hlavu, pretože všetky tieto veci boli na Zemi zavrhnuté. Pre chudobného človeka je dokonale vhodné peklo. Vždy žil v pekle, zvykol si naň, má s ním skúsenosť. A samozrejme, každý, kto má nejakú skúsenosť, mal by byť poslaný tam, kde mu tá skúsenosť môže byť užitočná. Bol by som rád, keby chudoba z tohto sveta zmizla. Som plne pre bohatstvo vo všetkých dimenziách. Chudobný človek nemôže pochopiť klasickú hudbu. Žobrák nepochopí krásnu báseň veľkého básnika. Nepochopí obrazy van Gogha alebo Picassa, ani Mozartovu hudbu; nedovtípi sa, že je to niečo božské.“   

 

Jedna bytosť v dvoch telách

Celý projekt stavby mesta na ranči organizovala Rajneeshova osobná sekretárka Ma Anand Šíla Silvermanová. Priviedol ju k Majstrovi jej otec, keď mala pätnásť rokov a ostala s ním až do ich škandalózneho rozchodu. Aj v Oregone stúpenci Rajneesha narazili na nepochopenie domácich. V mestečku Antelope vedľa ranča žilo len zopár dôchodcov a kresťanov. Tí sa sprvu pokúsili s novými osadníkmi súdiť, aby nerozširovali svoje nemravné aktivity. Domáci však prehrali, stúpencom Rajneesha sa podarilo získať rozhodujúce miesta na miestnych úradoch. Šíla chcela získať vládu nad celým krajom. Nechala pozvážať autobusmi zo širokého okolia tisícky bezdomovcov, aby vo voľbách hlasovali za jej ľudí. Podvod odhalili a voľby úradne zrušili. Musela teda vymyslieť iný plán, pokúsila sa otráviť vodu v studniach pôvodných obyvateľov, čo jej nevyšlo, nakazila však sedemsto obyvateľov mestečka baktériami salmonelózy, ktoré sannjásinovia vložili do šalátov v reštauráciách. Šíla začala ranč vyzbrojovať, cvičiť špeciálnu jednotku, odpočúvala jeho obyvateľov a zakazovala im opustiť mesto. Niekoľkých vzbúrencov otrávila. Keďže Rajneesh mal zase svoje mlčanlivé obdobie a nehovoril s nikým, len s ňou, stala sa jeho paranoidná sekretárka diktátorom s absolútnou mocou. Keď roku 1984 prehovoril a začal znovu učiť, ich roztržka sa stupňovala, napriek tomu, že Šíla razila názor, že sú s Rajneeshom „jednou bytosťou v dvoch telách“. V auguste 1985 odletela s devätnástimi spojencami do Nemecka, kde ich zatkli. Priznala sa a bola odsúdená na štyri roky väzenia a na pokutu 400 tisíc dolárov. Vzhľadom na to, že si predtým uložila milióny dolárov vo švajčiarskych bankách, vyviazla celkom ľahko.

Na Rajneesha bolo podaných tridsaťpäť žalôb, predovšetkým pre porušovanie imigračných zákonov USA. Imigračný úrad si už dlho všímal ranč, pretože jeho obyvatelia často uzatvárali sobáš s rodenými Američanmi a žiadali potom americké občianstvo. Rajneesh sa pokúsil odletieť na jednom zo svojich súkromných lietadiel, ale pri tankovaní ho zatkli a kým ho prepustili na kauciu, strávil dvanásť dní vo väzení. Dostal desať rokov podmienečne, pokutu 400 tisíc dolárov a do piatich dní musel opustiť krajinu. Vyhlásil, že o tom, čo robila Šíla, nič nevedel, a tvrdil, že to bolo úplne v protiklade s jeho učením. Týždeň po jeho vyhostení oregonský ášram rozpustili.  

 

Rozplývajúci sa v oceáne

Cestoval po Európe, Afrike a Južnej Amerike, všetky navštívené štáty však odmietli dať sprofanovanému guruovi povolenie k pobytu. Vrátil sa teda do Púny, kde obnovil svoju komunitu, dal si vytrhnúť zub múdrosti a nechal sa oslovovať Osho. Niekedy tvrdil, že to znamená „rozplývajúci sa v oceáne“, inokedy, že ide o staré slovo, ktoré znamená „ten, ktorý bol zoslaný z neba a ktorého obloha zahŕňa kvetmi“. Umrel 19. januára 1990 pravdepodobne na rakovinu pečene. O umieraní kedysi povedal: „Len zbabelci, ktorí nikdy nežili, umierajú neradi, lebo nevyprázdnili pohár života plnými dúškami. Stále len dúfali a dúfali a dúfali a svoj život nedokázali využiť. Preto majú taký veľký strach pred smrťou. Ten, kto skutočne žil, je stále pripravený na smrť. V každom okamihu je ochotný uvítať smrť radostne a šťastne. Vtedy sa smrť stáva dobrodružstvom.“ Sannjásinovia o jeho smrti rozprávajú, že keď ho lekári chceli udržiavať pri živote prístrojmi, povedal im: „Nechajte ma ísť. Existencia rozhodla, že nadišiel čas.“

Ášram v Púne dodnes existuje, aj keď počet dvestotisíc žiakov, ktorých mal na vrchole svojej slávy, už patrí minulosti. Ľudia, ktorých sem privádzajú Oshove netradičné názory, šírené v knihách napísaných podľa jeho prednášok, absolvujú pri vstupe test na AIDS a len keď je negatívny, dostanú povolenie k pobytu. Osho ako jeden z prvých v osemdesiatych rokoch rozoznal, že ide o vážnu nákazu a prikázal svojim stúpencom používať kondómy a čistiť toalety v gumených rukaviciach: „V našich komúnach by sa žiaden sannjásin nemal pokúšať skryť, že má AIDS, pretože ho nikto nezavrhne ani neodsúdi. Naopak, v okamihu, keď zistíme, že má niekto AIDS, stane sa ohniskom našej lásky. Bude žiť veľmi krátko, zaslúži si všetku našu láskavosť, priateľstvo, všetok náš súcit. Vytvorte malú kolóniu obetí AIDS. Nech sa milujú, nech medzi sebou robia, čo chcú. A túto istotu mám – neviem, odkiaľ prichádza – že je to jediná možnosť, ako dosiahnuť, aby táto choroba vymizla. Možno budeme tými ľuďmi, ktorí dajú svetu liek,“ hlásal svojrázny recept na riešenie tejto celosvetovej epidémie.V púnskom ášrame je Oshove mauzóleum. Reportér nemeckého časopisu Stern ho popísal: „V predsieni  vidíme odstavený Majstrov obľúbený Rolls-Royce. Prechádzame cez súkromnú knižnicu duchovnej literatúry zoradenej podľa farby knižných väzieb. V hlavnej sále stojí mramorový podstavec, do ktorého je zapustená urna s Oshovým popolom. Celý palác je chladený na osemnásť stupňov Celzia, tak ako si to On vždy prial.“ 

 

Boh, ktorý neuspel

Hugh Milne prišiel do ášrámu zo Škótska ako chiropraktik s dobrou praxou. Stal sa telesným strážcom gurua a - aj keď o prvom stretnutí s ním napísal: „Úplne jasne som pocítil, že sa vraciam domov. On bol môj duchovný otec, človek, ktorý pochopil všetko. Bol tým, kto bol schopný dať môjmu životu zmysel a význam,“ - svoju úprimnú knižnú výpoveď o rokoch v Oshovej blízkosti nazval výrečne: Boh, ktorý neuspel. Práve Milne tvrdil, že ku koncu, keď Rajneesh začal blúzniť po dávke rajského plynu, povedal: „Som taký šťastný, že už viac nemusím predstierať osvietenie. Chudák Krishnamurti, on to ešte musí predstierať.“ Sklamaný Milne opustil ranč a aj keď stále opakoval, že od Rajneesha mnoho získal, pokúsil sa roku 1983 spáchať samovraždu a potom sa dlho liečil na psychiatrii.

Osho nikdy nenapísal žiadnu knihu, tie, ktoré sú vydávané pod jeho menom, zapísali jeho oddaní žiaci podľa jeho prednášok. Z ich textov, niekedy inteligentných a vtipných, niekedy prešpikovaných vulgarizmami a cynizmom, vidieť, aký charizmatický rečník musel byť. To, že si často protirečil, ho vôbec netrápilo: „Som všetko, čo si vieš predstaviť: šialenec, prebudený, blázon alebo duševne zdravý. Som taký obrovský, že v sebe obsahujem všetky protiklady. A čo sa mňa týka, tieto protiklady už nie sú protiklady; stávajú sa vzájomnými doplnkami.“ Nebol to zlý ťah – ak sa žiaci nemajú čoho zachytiť v Majstrových slovách, jediným záchytným bodom ostáva Majster sám. „Nikdy moje výroky nezrovnávajte s výrokmi minulými, ináč sa namiesto osvietenia ocitnete v ústave pre duševne chorých. Nie som väzňom svojich včerajškov. Nikdy som nečítal žiadnu svoju knihu a neviem, čo všetko som povedal. Ale to, čo som povedal, bolo pravdivé v danom okamihu.“Dosiahol neobyčajné poznanie, ale nebol schopný žiť podľa zásad, ktoré hlásal. Skorumpovali ho moc a peniaze. A zrejme si každú chvíľu uvedomoval, akú hru to rozohral: „Na ceste k múdrosti číha nebezpečenstvo: ak spadnete, bude to pád až na najhlbšie dno, pád do duševnej choroby. Ak dosiahnete cieľ, je to najvyšší možný vrchol a najvyššia múdrosť. Vždy to tak je. Cesta k výšinám si vyžaduje odvahu, lebo pád je o to krutejší, o čo ďalej ste sa už dostali. Priepasť sa otvára hneď vedľa vrcholu.“  

 

Pozor, sekta!

S ponukou rôznych svetonázorových spoločenstiev sa človek môže stretnúť na každom kroku. Využívajú moderné a efektívne metódy reklamy, od ktorej sa mnohému priučili. Ale spoločenstvo môže byť aj nebezpečné a človek, ktorý túži po kontakte, harmónii či rozvoji osobnosti, ani netuší, že sa možno práve vystavuje nebezpečenstvu manipulácie, straty rodiny, priateľov i financií, možnosti vydierania a vzniku závislosti od sekty.  

Kritické príznaky:

1.     Nový člen v skupine nájde to, čo doteraz márne hľadal, zdá sa mu, že skupina prekvapujúco dobre vie, čo mu chýba.

2.     Skupina vníma svet jednoducho a vie vysvetliť každý problém. Už pri prvom kontakte mu otvára nové obzory.

3.     Netreba premýšľať, ani nič skúmať. Noví priatelia mu hovoria: „To sa nedá vysvetliť, to musíš zažiť – poď s nami do centra.“

4.     Skupina má učiteľa, vodcu či guru, ktorý jediný pozná pravdu.

5.     Učenie skupiny je jediné pravé a večne pravdivé poznanie.

6.     Kritika zvonka sa vníma ako dôkaz, že skupina má pravdu.

7.     Ľudstvo sa rúti do katastrofy a len skupina je schopná zachrániť svet. Táto skupina je elita a zvyšok ľudstva chorý a zatratený.

8.     Skupina sa izoluje od ostatného sveta a stanovuje prísne pravidlá vzájomných vzťahov. Chce, aby člen prerušil všetky staré vzťahy, pretože mu „bránia vo vývoji“. Presne mu predpíšu sexuálne správanie, či už ide o výber partnera, skupinový sex alebo úplnú zdržanlivosť.

9.      Skupina všetok jeho čas vypĺňa úlohami: predaj kníh a časopisov, nábor nových členov, návštevy kurzov... Je ťažké byť sám, niekto zo skupiny je stále s ním.

10.  Skupina žiada, aby prísne dodržiaval jej pravidlá a disciplínu, je to „jediná cesta k spáse“. 

 

Pramene:

Storr, A.: Na hliněných nohou. Volvox Globator, Praha 1998

www.sekty.sk

Viac o Oshovi a jeho ášráme v Púne nájdete aj tu: Hľadanie rovnováhy

 

 

Posledná úprava 11.04.2016

Nájdete nás na FB