Máte radi kávu?

Máte radi kávu?

Napísala 

A čo si o nej myslíte? Že je dobrá, voňavá – a zdravá? Alebo že naopak, zdraviu škodí? Že dvíha tlak, že ohrozuje srdce a že nás dehydratuje? To sú len niektoré z nepravdivých mýtov, ktoré o káve u nás ešte stále kolujú. Poďme sa na ne pozrieť podrobnejšie.

"Nedávny európsky výskum ukázal, že pokým v Škandinávii - teda vo Fínsku, Dánsku, Nórsku a Švédsku, ktoré sú na špici v spotrebe kávy – vypije jeden človek ročne 9 až 11 kg kávy, na Slovensku je to len 2,3 kg. My ešte stále považujeme kávu za nezdravú. V severských krajinách žiaden takýto mýtus neexistuje, tam si nikto kávu neasociuje so škodlivosťou," píše sa v materiáloch Inštitútu kávy. Inštitút vznikol pred dvomi rokmi práve preto, aby kávu rehabilitoval a aby vyvrátil všetky nepravdivé mýty o jej účinkoch na ľudský organizmus. „S kávou sme spájali toľko predsudkov možno aj preto, lebo u nás desaťročia dominoval pri príprave kávy takzvaný „turek“, zomletá káva zaliata horúcou vodou a vylúhovaná. Poznali sme iba tento, mimochodom najmenej vhodný spôsob prípravy kávy, v lepšom prípade sme pili ešte instantnú kávu, tak sa nečudujme. Preto okrem šírenia vedeckých informácií o účinkoch kávy mapujeme aj spotrebiteľské správanie. Teší nás, keď zisťujeme, že už si aj naši ľudia zvykli na nové kávové nápoje - frappé, latté, kapučíno a ďalšie."

Káva a jej vplyv na naše zdravie

Odborným garantom Inštitútu kávy je známy propagátor zdravej výživy, gastroenterológ a obezitológ MUDr. Peter Minárik. Doktor Minárik zdôrazňuje, že pri búraní mýtov sa treba opierať o vedecky overené informácie. Tie najnovšie hovoria, že kávu nemáme piť len kvôli kofeínu a jeho povzbudzujúcemu účinku. Kávu môžeme piť aj preto, lebo je zdravá, obsahuje totiž takmer 200 prospešných látok, ako sú antioxidanty, triesloviny, vláknina, flavonoidy, sacharidy, kyseliny, bielkoviny, draslík, fosfor, železo, horčík a mnohé ďalšie. Antioxidanty dokážu zabrániť oxidačnému stresu a tým pôsobia ako prevencia kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, dokonca aj Alzheimerovej choroby. Niektoré štúdie priznávajú káve väčší antioxidačný potenciál ako zelenému čaju. Je zaujímavé, že antioxidačná aktivita kávy sa pražením zvyšuje. Rozsiahle klinické skúšky potvrdili aj to, že pravidelné pitie kávy znižuje riziko cukrovky 2. stupňa. Káva prospieva i psychike. Výskum profesora Alberta Ascheria z Harvardskej univerzity dokazuje, že pravidelná konzumácia štyroch šálok kávy denne znižuje až o 20 % riziko depresie u žien. Samotná káva, bez mlieka a cukru, neobsahuje žiadne kalórie, môžeme ju teda piť aj vtedy, keď chceme schudnúť. Kávu by ste však nemali piť, ak trpíte na ochorenie žalúdka a hrubého čreva, alebo ak vás páli záha.

Doktor Minárik potvrdzuje, že v rozumných množstvách káva prospieva: "Rozumné množstvo, to sú 4 – 6 šálok denne. Samozrejme, existuje tu veľká interindividuálna variabilita. Každý milovník kávy musí najskôr spoznať reakcie svojho organizmu na kofeín a jeho vstrebávanie z tráviaceho traktu. U citlivých jedincov sa totiž môžu dostaviť nežiaduce účinky z prehnanej dávky kofeínu, ako krátkodobé zvýšenie krvného tlaku, búšenie srdca, pálenie záhy. Odporúčaná spotreba kávy závisí aj od hmotnosti človeka, inú má 50 kilogramová žena, inú 100 kilogramový muž. Káva znižuje oxidačný stres, takže ľudia, ktorí sú viac vystavení stresu, by mali mať vyššiu spotrebu kávy ako pokojné typy, ktoré si stres príliš nepripúšťajú. Hovoríme však o zdravých ľuďoch, nie o pacientovi po čerstvom infarkte."

A ako je to teda s tými mýtmi?

Štúdie vylúčili obavy z toho, že by pitie kávy spôsobilo problémy otehotnieť. Vylúčilo aj riziko spontánnych potratov. Tehotné ženy sa zvyčajne pýtajú svojich lekárov, či môžu piť kávu a koľko. Lekári u nás im vo všeobecnosti neodporúčajú piť kávu v tehotenstve ani pri dojčení. No negatívny vplyv na plod a materské mlieko nebol preukázaný, nie je preto dôvod na striktný zákaz pitia kávy, len na jej obmedzenie. Aj tehotná žena si môže dopriať jednu-dve šálky kávy denne. Každá žena, ktorá má bábätko a dojčí ho, chce, aby dieťa dobre spalo a nebudilo sa pod vplyvom kofeínu, ktorý večer vypila jeho mama. Možno vás prekvapí fakt, že Americká pediatrická spoločnosť zaradila kofeín medzi látky kompatibilné s dojčením. Neznamená to, že mama si večer dá silnú kávu a potom ide dojčiť. Znamená to, že ráno, prípadne v priebehu dňa môže vypiť jednu-dve kávy. Kofeín prechádza u dojčiacej matky do mlieka, avšak pri bežnej konzumácii nie je jeho koncentrácia v materskom mlieku vysoká a nemá preto farmakologický účinok na dieťa. Nežiaduce účinky kofeínu na dojča sú viazané na neúmerne vysokú konzumáciu kávy.

Káva má síce mierne močopudný účinok, ale neznamená to, že nás dehydratuje. Kofeín spôsobuje rozšírenie ciev a tým urýchli nutkanie na močenie, no aj keď máme pocit, že po vypití kávy musíme močiť, výskumy dokázali, že objem moču sa nezvýšil. Takže káva nedehydratuje. Naopak, ak si spolu s ňou zvykneme vždy vypiť pohár vody, zlepšíme svoj pitný režim.

Výsledky výskumov na zdravých ľuďoch s normálnym krvným tlakom ukázali, že každodenná mierna konzumácia kávy krvný tlak nezvyšuje. Ak si kávu dá človek, ktorý ju bežne nepije, jeho krvný tlak môže mierne stúpnuť, tento účinok však netrvá dlho a krvný tlak sa vracia na pôvodnú hladinu. Ak máte vysoký krvný tlak, potrebujete lieky na jeho zníženie. Keď sa váš tlak liekmi stabilizuje, môžete si opäť vychutnávať kávu, a nielen bezkofeínovú.

Neexistuje žiaden dôkaz, že by káva zvyšovala riziko rakoviny. Pre zachovanie presnosti uvediem presný citát z publikácie World Cancer Research Fund z roku 2007: "Je nepravdepodobné, že by káva významným spôsobom zvyšovala riziko rakoviny pankreasu. Nenašla sa pozitívna korelácia medzi rakovinou pankreasu a pitím kávy.“ Rovnaký záverečný verdikt vydala WCRF aj vo vzťahu kávy a rakoviny močového mechúra a podobné závery máme aj zo skúmania vplyvu kávy na vznik rakoviny hrubého čreva a konečníka. Naopak, študujú a potvrdzujú sa onkopreventívne účinky kávy vzhľadom na jej vysoký obsah antioxidantov.

Chcel by som varovať pred rozšíreným presvedčením, že silná káva pomáha „po opici“. Je dokázané, že káva neviaže na seba alkohol, ani ho rýchlejšie neodbúrava.

Dve miliardy šálok denne

Najčastejšie predávanou surovinou na svete je síce ropa, ale málokto by tipoval, že druhé miesto v obchode s komoditami patrí káve. Dvadsaťpäť miliónov pestovateľov v päťdesiatich krajinách sveta vyprodukuje ročne 7,7 miliónov ton kávy. Každý deň ľudia vypijú viac ako dve miliardy šálok kávy. Podiel sedemdesiat percent z celosvetovej produkcie aj konzumácie kávy patrí arabike, káve z kra arabského kávovníka. Zvyšný podiel tvoria odrody robusty, ktorá obsahuje trikrát viac kofeínu než odrody arabiky, má aj viac antioxidantov a aromatických látok, nutrične je kvalitnejšia, no chuťovo a vôňou menej. Robusta a arabica sa často miešajú, čím sa dosahuje optimálny obsah aromatických látok aj kofeínu.

Podľa prieskumov vypijú v práci najviac kávy zdravotné sestry a lekári. Akú kávu pije doktor Minárik? "Na raňajky pijem vždy kávu s nízkotučným mliekom. Potom už pijem kávu bez mlieka, v práci takmer výhradne instantnú. Už sa aj sestrička čudovala, prečo pijem podľa nej tú najhoršiu? Spýtal som sa jej, odkiaľ vie, že instantná káva je najhoršia. „Sa hovorí...“ - odpovedala. Takže by som rád na záver vyvrátil ešte jeden mýtus. Instatná káva nie je žiadna „umelá“, ani horšia káva, má rovnaké zloženie ako káva mletá. Východzou surovinou u oboch druhov kávy sú pražené kávové zrná. Až do procesu sušenia, praženia a mletia kávy je technologický proces rovnaký. Instantná káva sa potom vyrába dvoma procesmi, buď takzvaným sprejovaním alebo vymrazovaním. Pri nich sa nepridávajú do kávy cudzorodé látky. Ak sa do niektorých druhov instantnej kávy primiešavajú obilniny alebo cigória, tento druh kávy musí mať na obale napísané, že ide o zmes kávy a kávovinového extraktu. Všetky fyziologické účinky kávy na ľudský organizmus závisia predovšetkým od dávky kávy a kofeínu. Zo zdravotného hľadiska je preto účinok klasickej aj instantnej kávy porovnateľný."

Foto: Inštitút kávy

Ak vás téma vplyvu kávy na ľudské zdravie zaujíma, viac informácií nájdete aj v knihe MUDr. Petra Minárika VADEMECUM ZDRAVEJ VÝŽIVY.

Túto knihu plnú dobrých rád pre ľudí, ktorí sa rozhodli žiť zdravšie, pokrstila Denisa Priadková za iniciatívu Zdravo a chutne práve zrnkami kávy.

Vademecum zdravej výživy si môžete objednať na tel. č. 0908 069 388 a na info(zavináč)klub50.sk.

Knihu vám pošleme na dobierku poštou, stojí 5,00 eur plus poštovné a balné.

 

 

Peter Minárik a Daniela Mináriková

Rakovina a výživa: mýty a fakty 2

Kontakt, 192 s.

Knihu Rakovina a výživa: mýty a fakty 2 si môžete objednať na 0908 069 388 alebo Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., stojí 5,00 eur plus poštovné a balné, pošleme vám ju poštou na dobierku.

 

Posledná úprava 21.10.2017

Nájdete nás na FB