Onkologický pacient – stravovanie a výživa pri chorobe a po liečbe

Onkologický pacient – stravovanie a výživa pri chorobe a po liečbe

Napísala 

Onkologické ochorenie je spojené s intenzívnym rastom a rýchlym množením nádorových buniek. V dôsledku toho sa zvyšujú nároky na prísun živín a energie.

Navyše u pacientov s rakovinou dochádza k zmenám pri trávení, vstrebávaní a využití nutrientov (živín). Choroba môže pôsobením samotného nádoru alebo v dôsledku protinádorovej liečby sťažiť príjem potravy, vyvolať rozmanité tráviace problémy, a tak zmeniť pôvodné stravovacie návyky pacienta. Odborníci na výživu onkologických pacientov upozorňujú na tri základné nutričné ciele: udržať si zdravú telesnú hmotnosť, dodržiavať zásady zdravej výživy a znížiť riziko recidívy pôvodného nádoru a sekundárneho nádoru iného orgánu.

(1) udržať si zdravú telesnú hmotnosť, predovšetkým zabrániť nechcenému chudnutiu, strate svalovej hmoty a zásob telesných bielkovín a s tým spojenému následnému oslabeniu (protinádorovej) imunity;

(2) dodržiavať zásady zdravej výživy s cieľom zásobiť organizmus tými nutričnými zložkami, o ktorých je známe, že môžu pomôcť lepšie kontrolovať rast a množenie nádorových buniek, vedia zlepšiť stav imunity a sú užitočné pri procesoch spojených s hojením a obnovou poškodených štruktúr a funkcií orgánov a tkanív;

(3) znížiť riziko recidívy pôvodného nádoru a sekundárneho nádoru iného orgánu.

Problémy s trávením a výživou

V priebehu ochorenia sa môžu objaviť problémy spojené s výživou a so stravovaním. Tráviace ťažkosti, ktoré sa vyskytovali aj pred ochorením, sa vplyvom nádoru alebo cielenej protinádorovej liečby môžu ešte zhoršiť. Môžu sa meniť aj nároky na niektoré konkrétne živiny, prípadne sa modifikuje spôsob ich využitia v metabolizme chorého pacienta. Napríklad pacienti s cukrovkou môžu vplyvom zmeneného metabolizmu cukrov pri nádorovej chorobe mať tendenciu k hyperglykémii (vysoká koncentrácia cukru – glukózy v krvi). Pokiaľ onkologickí pacienti pociťujú nechutenstvo, prípadne až odpor k viacerým druhom jedla, môže sa spektrum konzumovaných potravín neúmerne zúžiť. Reálne potom hrozí, že obmedzená škála konzumovaných potravín nebude schopná dostatočne pokrývať nutričné potreby ani u zdravého človeka, tobôž nie u pacienta s onkologickým ochorením, u ktorého sa zvyšujú tak celkové, ako aj niektoré celkom špecifické nutričné nároky.

Strata telesnej hmotnosti a svaloviny – potreba bielkovín a omega-3-MK

Takýmito významnými živinami pri nádorových ochoreniach sú napríklad bielkoviny a z tukov omega-3-mastné kyseliny (omega-3-MK). Nedostatok bielkovín v potrave podporuje úbytok prirodzených zásob telesných bielkovín, v dôsledku čoho dochádza k úbytku aktívnej svalovej hmoty a následnej strate telesnej kondície, ako aj k postupnému zhoršovaniu až vyčerpaniu ďalších funkcií, ktoré sú závislé od dostatočných zásob bielkovín, napríklad imunitných funkcií. Omega-3-MK sú pre pacientov s rakovinou dôležité preto, lebo sú schopné obmedziť ďalšie chudnutie a navyše vedia znížiť riziko ďalšieho úbytku svalovej hmoty vrátane svaloviny srdca (myokardu) a dýchacieho svalstva. Je preto dôležité, aby onkologickí pacienti mali v strave dostatok týchto citlivých živín. Pacienti so zhubným nádorom by mali byť odborne usmerňovaní vo veci diéty, stravovania a špeciálnych nutričných potrieb niektorých špecifických živín. Ukazuje sa, že na udržiavanie telesnej hmotnosti a svalovej hmoty nestačí iba prijímať dostatok energie (kalórií), ale potrebné sú aj špeciálne preventívne nutričné opatrenia, vedúce k zábrane alebo aspoň obmedzeniu nežiaducich účinkov neadekvátnej výživy onkologicky chorého pacienta. Pokiaľ nie je pacient s rakovinou schopný pokryť nutričné potreby bežným stravovaním, je dnes reálna možnosť nutričnej terapie pomocou špeciálnych tekutých prípravkov určených na pomalé popíjanie, tzv. sipping. Prípravky tekutej výživy sa väčšinou používajú ako doplnkové zdroje živín a energie popri bežnej strave, výnimočne sa však môžu využívať aj ako jediný zdroj potravy. Keďže je k dispozícii viacero druhov takýchto prípravkov, ktoré navyše majú rozličné nutričné zloženie a rôzne indikácie, ich podávanie by sa malo zásadne konzultovať s lekárom alebo farmaceutom. Neželaná strata telesnej hmotnosti a svalovej hmoty významne zhoršuje vyhliadky na liečebný úspech onkologického pacienta. Prevencia a liečba nádorovej podvýživy je dôležitou súčasťou celkovej onkologickej liečby, preto jej venujeme osobitnú pozornosť aj v ďalšej kapitole.

Vitamíny, antioxidanty, fytonutrienty – doplnky výživy

Okrem „veľkých“ živín je dôležité, aby onkologický pacient prijímal v dostatočnom množstve aj  „drobné“ mikroživiny, predovšetkým vitamíny, látky s antioxidačným a protinádorovým účinkom (fytonutrienty). Príjem týchto dôležitých živín prevažne z rastlinných potravín môže byť z rôznych objektívnych príčin nedostatočný. V takom prípade možno siahnuť po potravinových doplnkoch. Odborníci však neradia prekračovať denné odporúčané dávky (DDD) jednotlivých živín (DRI = Daily Recommended Intake) vzhľadom na to, že príliš veľké dávky niektorých látok môžu negatívne ovplyvňovať protinádorovú liečbu – či už chemoterapiu, alebo rádioterapiu. Užívanie doplnkov výživy, predovšetkým ich indikáciu, kontraindikácie, dávkovanie a prípadné interakcie s užívanými liekmi (vrátane chemoterapie) by mali pacienti zásadne konzultovať s ošetrujúcim lekárom (onkológom – chemoterapeutom alebo rádioterapeutom, internistom, praktickým lekárom, farmaceutom alebo ďalšími špecialistami).

Strava a výživa počas liečby rakoviny

Nielen nádorové ochorenie samotné, ale aj cielená protinádorová liečba môže mať vplyv na  nutričné nároky pacienta a navyše môže byť príčinou problémov spojených s príjmom a trávením potravy alebo s vylučovaním nestrávených zvyškov potravy. Liečba rakoviny pozostáva spravidla z možností chirurgickej operačnej liečby, chemoterapie, rádioterapie, hormonálnejbiologickej liečby. V súčasnosti sa pripúšťa aj možnosť priaznivého ovplyvnenia vývoja a prognózy rakoviny alternatívnou alebo tzv. komplementárnou liečbou.

Chirurgická liečba

Operačná liečba môže u pacienta odstrániť zhubný tumor a v optimálnom prípade pacienta z rakoviny úplne vyliečiť. Spravidla však musí ísť o nádor diagnostikovaný vo včasnom štádiu. Okrem samotného nádoru sa musia odstrániť aj časti okolitých zdravých tkanív alebo orgánov. Klasickým príkladom je resekcia (operačné odstránenie) rôzne veľkých častí tenkého alebo hrubého čreva, čo môže mať za následok tzv. syndróm krátkeho čreva. K zmenám v trávení a vo vstrebávaní živín nemusí dôjsť iba pri vytvorení umelého črevného vývodu – stómie, ale predovšetkým v dôsledku samotného skrátenia čreva s následnou nedostatočnou resorpčnou a funkčnou kapacitou čreva. Miera tráviacich porúch a problémov závisí od viacerých faktorov, predovšetkým však od celkovej dĺžky odstráneného tenkého a/alebo hrubého čreva. Udáva sa, že pri odstránení 70 – 75 % čreva spravidla dochádza k významným funkčným tráviacim poruchám a k takému veľkému obmedzeniu kapacity vstrebávania, že pacient neraz nie je schopný perorálnym príjmom bežnej stravy dodať telu dostatok všetkých potrebných živín a energie. V takomto prípade treba pristúpiť k podávaniu špeciálne upravenej stravy alebo enterálnej výživy (nutričné prípravky prijímané cez ústa vo forme „sipping“ nápojov či cez rôzne typy sond do žalúdka alebo tenkého čreva – tzv. sondová výživa). Niekedy je dokonca potrebné, aby pacient dostával výživu priamo do krvi, a to vo forme parenterálnej výživy. K tráviacim a ďalším funkčným zmenám môžu viesť aj resekcie (operačné odstránenie) pažeráka, žalúdka alebo pankreasu. Napríklad pri čiastočnom odstránení žalúdka a dvanástnika môže v dôsledku voľnej komunikácie žlče a žlčových kyselín z tenkého čreva do žalúdočného pahýľa dôjsť k podráždeniu sliznice v ponechanej časti žalúdka. Pri úplnom odstránení pankreasu (totálna resekcia pankreasu) zákonite dôjde ku vzniku cukrovky, nakoľko sa s celým pankreasom odstránili nielen bunky, ktoré tvoria tráviace enzýmy (amylázy, proteázy a lipázy), ale aj bunky, ktoré produkujú inzulín. Po kompletnom odstránení celého pankreasu je preto okrem pankreatickej a diabetickej diéty nutné užívať spolu s jedlom aj prípravky s obsahom pankreatických enzýmov (substitučná liečba absentujúcej tvorby vlastných pankreatických enzýmov). Navyše si ešte pacient musí pichať inzulín, keďže vlastný sa mu už netvorí. Vo výpočte operačných zákrokov, ktoré sa zvyknú vykonávať pri (nielen) nádorových chorobách, a ich funkčných následkov by sme mohli pokračovať. Ďalšie detaily však nie sú predmetom tejto knihy. Stručný prehľad uvádzame v tabuľke.

Chemoterapia

Chemoterapia využíva účinok liekov na nádorové bunky. Chemoterapeutiká (cytostatiká) likvidujú citlivé rýchlo rastúce a deliace sa nádorové bunky. Nevýhodou je fakt, že účinkujú aj na zdravé bunky, ktoré sa intenzívnejšie delia a rýchlejšie rastú – takými sú práve bunky v slizniciach tráviacich orgánov, bunky vlasových cibuliek, bunky kostnej drene. Preto častými nežiaducimi účinkami cytostatickej liečby sú nauzea (pocit na vracanie), vracanie, hnačka (niekedy však aj zápcha), neznášanlivosť mlieka, vypadávanie vlasov, krvácanieanémia, celková slabosť. Niektoré lieky vedú k nechutenstvu, prípadne k zvyšovaniu telesnej hmotnosti (v dôsledku zadržiavania vody), alebo, naopak, k stratám telesnej hmotnosti (v dôsledku zníženého príjmu potravy a následného rozvoja podvýživy).

Rádioterapia

Rádioterapia pôsobí na nádorové bunky a aplikuje sa buď pred chirurgickým zákrokom (na zmenšenie objemu nádoru pred operáciou), alebo po operácii (na likvidáciu možných nádorových buniek, ktoré ostali v postihnutej oblasti po operácii). Niekedy sa podáva aj samostatne, t. j. bez operácie. Aj keď rádioterapia pôsobí skôr lokálne (na rozdiel od chemoterapie, ktorá má vždy celkové systémové účinky), môže vyvolať aj rozmanité tráviace a nutričné problémy a poruchy – podobne ako chirurgické zákroky. K tráviacim problémom dochádza vždy vtedy, keď rôzne oblasti zažívacích orgánov ležia „v ceste“ radiačnému žiareniu. Tráviace ťažkosti môžu byť krátkodobé, ale niekedy pretrvávajú mesiace až roky. Medzi typické problémy patria:

(1) pri ožarovaní hlavy a krku: sucho v ústach, strata chuti, zápaly slizníc ústnej sutiny, hrdla a jazyka;

(2) pri ožarovaní hrudníka: podráždenie a zápal sliznice pažeráka, zúženia – striktúry, poruchy pasáže potravy cez pažerák;

(3) pri ožarovaní brucha: podráždenie sliznice žalúdka a čreva, nechutenstvo, pocit plnosti, nauzea, vracanie, nafukovanie, hnačky, zápchy, neznášanlivosť mlieka – intolerancia laktózy, poruchy vstrebávania živín – rozvoj malabsorpcie a podvýživy (malnutrície);

(4) pri ožarovaní malej panvy: podráždenie a zápal sliznice konečníka, zmeny štruktúry cievnej steny drobných cievok v konečníku, krvácanie a odchod hlienov z konečníka.

Hormonálna terapia

Hormonálne lieky sa používajú vtedy, keď treba potlačiť tvorbu niektorých vlastných hormónov. Týka sa to najmä rakoviny prsníka, maternice, vaječníkov a prostaty – čiže prevažne pohlavných orgánov (maternica – endometrium, vaječníky a prostata) alebo orgánov, pri ktorých rakovinové bunky rýchlejšie rastú pri vylučovaní pohlavných hormónov (prsník). Hormonálne, resp. protihormonálne lieky môžu mať celý rad vedľajších nežiaducich účinkov na tráviaci systém, výživu a telesnú konštitúciu pacientov. Nie vždy však musia byť ťažkosti vyplývajúce z nežiaducich účinkov výrazné. Pri užívaní tejto skupiny liekov sa môže vyskytnúť nauzea, vracanie, opúchanie. Pri zvýšenej chuti do jedla alebo pri zadržiavaní vody môže pacient pozorovať priberanie na telesnej hmotnosti, pri nechutenstve a obmedzovaní jedla často dochádza k významnému chudnutiu. Podávanie kortikosteroidov môže mať okrem iného za následok stratu kostnej hmoty a osteoporózu; veľmi časté je priberanie na váhe. Stratu hustoty kostnej hmoty (demineralizáciu) podporujú aj ďalšie hormonálne prípravky, ktoré znižujú koncentráciu pohlavných hormónov v krvi (antiandrogény podávané pri rakovine prostaty a inhibítory aromatázy podávané pri rakovine prsníka). Adekvátne diétne postupy, telesná a pohybová aktivita a špeciálne lieky podporujúce stavbu kostnej hmoty môžu zmenšiť nepriaznivé účinky podávaných hormonálnych liekov.

Alternatívna (komplementárna) terapia

Aj napriek tomu, že pre väčšinu postupov, ktoré patria do oblasti alternatívnej medicíny, chýbajú zatiaľ jednoznačné dôkazy o ich priaznivých účinkoch pri liečbe rakoviny, možno dnes počuť už aj z kruhov oficiálnej školskej medicíny hlasy, ktoré pripúšťajú prinajmenšom ich podporný účinok pri cielenej onkologickej liečbe pacientov. Alternatívnych postupov a prostriedkov aplikovaných pri liečbe nádorových ochorení je veľmi veľa a sú veľmi rozmanité. Patria sem napríklad prírodné rastlinné liečivá s obsahom fytonutrientov a antioxidantov (čaje, odvary, doplnky výživy), homeopatiká, akupunktúra a akupresúra, rozmanité zväčša prísne diéty s bohatým zastúpením niektorých živín (vláknina, omega-3-MK, fytonutrienty, antioxidanty) a s úplným vynechávaním iných živín (napríklad úplné vynechanie mlieka, mliečnych potravín, mäsa, údenín a vajec). Medzi takéto diétne postupy patrí napríklad vegánska alebo makrobiotická strava. Niektorí liečitelia aplikujú aj rozmanité relaxačné techniky, predovšetkým jogu a meditáciu.

O týchto alternatívnych postupoch liečby „prírodnými“ prostriedkami panujú vo verejnosti veľmi kontroverzné názory – od úplne skeptických názorov na jednej strane až po neúmerne veľké očakávania dokonca úplného zastavenia rastu a likvidácie zhubných nádorov.

Medzi alternatívnou liečbou sa však vyskytujú aj prostriedky, ktorých účinok nebol vedecky potvrdený, a preto nie sú oficiálne uznané ani ako metóda alternatívnej liečebnej voľby. Jedným z takýchto prostriedkov je amygdalín, nazývaný aj vitamín B17. Ide o látku, ktorá sa prirodzene vyskytuje v kôstkach marhúľ a broskýň a v mandľových jadrách. Zástancovia tejto liečby tvrdia, že vitamín B17 (amygdalín však oficiálne nebol uznaný ako vitamín) je prírodné chemoterapeutikum, ktoré likviduje nádorové bunky rôznych druhov rakoviny, a tak je účinný pri prevencii aj pri liečbe rakoviny. Na webových stránkach onkologických spoločností sa môžeme však dočítať, že „neexistujú vedecké dôkazy o liečebnej účinnosti amygdalínu – vitamínuB17, a to ani pri rakovine, ani pri iných ochoreniach“ (American Cancer Society/ACS; National Cancer Institute/NCI; 2012).  Navyše sa určité malé množstvo amygdalínu premieňa v tele človeka na toxický kyanid, preto pri veľmi vysokom dávkovaní je možná aj otrava. Vzhľadom na to, ako aj kvôli riziku otravy kyanidom pri predávkovaní touto látkou Americká štátna registračná agentúra FDA zakázala v USA akékoľvek používanie amygdalínu.

Zákaz používania niektorých prostriedkov v alternatívnej liečbe rakoviny v USA viedlo k obchádzaniu tohto zákazu vo forme liečby v zahraničí. Je známe, že v Mexiku existuje celá sieť súkromných onkologických centier, ktoré používajú alternatívne „prírodné“ liečebné procedúry, a to často na tých najťažších onkologických pacientoch, u ktorých postupne zlyhali konvenčné liečebné metódy liečby rakoviny.

Rada na záver

S výnimkou niektorých prostriedkov s pochybným účinkom existujú aj postupy (špeciálne diéty, potravinové doplnky, relaxačné, meditačné a pohybové aktivity), ktoré dnes už sú v centre záujmu vedeckého výskumu. Zatiaľ je však ešte príliš málo známych faktov o účinnosti i bezpečnosti takýchto postupov. Vie sa, že niektoré často esenciálne živiny, ak sa podávajú v neprimerane vysokých dávkach, môžu byť nielen neúčinné, ale dokonca aj toxické a nebezpečné (čo je aj prípad betakaroténu). Navyše je niekedy kombinácia niektorých liekov a rastlinných výťažkov nevhodná. Pred použitím akýchkoľvek alternatívnych nekonvenčných prostriedkov alebo postupov je dobré pamätať, že:

(1) alternatívna liečba v žiadnom prípade nenahrádza konvenčnú onkologickú liečbu, maximálne je jej doplnkom;

(2) predtým, než sa začne aplikovať ktorýkoľvek alternatívny diétny postup alebo užívanie akýchkoľvek rastlinných alebo potravinových doplnkov, treba sa najprv poradiť s ošetrujúcimi lekármi, predovšetkým s onkológmi, u ktorých sú pacienti s rakovinou v liečebnej a dispenzárnej starostlivosti.

 

© MUDr. Peter MINÁRIK, PhD., in: Rakovina a výživa: mýty a fakty (1 a 2), Kontakt Bratislava 2013

 

Peter Minárik a Daniela Mináriková

Rakovina a výživa: mýty a fakty 1, 2

Kontakt, 192 s.

Knihy Rakovina a výživa: mýty a fakty 1, 2 si môžete objednať na 0908 069 388 alebo Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., každá z nich stojí 5,00 eur plus poštovné a balné, pošleme vám ich poštou na dobierku.

 

 

Posledná úprava 21.10.2017

Nájdete nás na FB