Rajská záhrada v Pannonhalme

Rajská záhrada v Pannonhalme

Napísala 

„Malá Provence na skok od hraníc“, aj tak by sme mohli nazvať opátstvo v  Pannonhalme, známe svojou bylinkovou záhradou a plantážami levandule. Ak milujete voňavé liečivé rastliny, pokochajte sa. 

Pannonhalma sa nachádza 100 kilometrov od Bratislavy a 20 kilometrov južne od Györu. V kláštore, ktorý je od roku 1996 zapísaný do zoznamu svetových pamiatok UNESCO, žije štyridsať mníchov benediktínov. Riadia sa známou regulou „ora et labora“, modli sa a pracuj. Viac o histórii tohto miesta nájdete tu: Objaviť svoju heminu

Benediktíni pestovali štyri druhy byliniek a miešali z nich liečivé čaje už od roku 1730. Bylinkovú záhradu pomenovali Paradisum, rajská záhrada. Tá súčasná je kópiou podobnej záhrady v kláštore v St. Gallene. Pred desiatimi rokmi navrhol otec Cyril obnoviť tieto tradície. Najskôr sám tajne skúšal rôzne kombinácie byliniek do čajových zmesí. Potom skúsil vyrábať aj prvé likéry podľa starých receptov, ktoré našiel v kláštornej knižnici. Jeho podnikateľský plán sa ujal a medzitým získal opátstvu dobré meno široko-ďaleko. Kláštor teraz zamestnáva ľudí z okolia a postupne sa z neho stáva vyhľadávané turistické centrum.

Liečivé byliny tu pestujú na ploche 1,5 ha. Niektoré druhy môžu návštevníci vidieť v mini-záhradke na dvore. Sprievodkyňa po rajskej záhrade nám povedala zopár zaujímavostí o bylinkách, tu sú tie, ktoré som stihla zachytiť popri fotení: liečivé účinky mäty piepornej využívajú často zubári a olejček z nej pomáha pri bolestiach hlavy * čaj zo zmesi mäty a repíku sa pije pri bolestiach brucha * v starovekom Ríme pridávali Rimanky do jedla lístky mäty proti nadúvaniu * rímski vojaci využívali stimulujúce účinky materinej dúšky tak, že si ju pred bojom pridávali do kúpeľa * šalviu považoval za životný elixír aj stredoveký lekár Paracelsus * medovka má upokojujúce účinky, upokojuje, no neuspáva, na rozdiel od levandule, ktorá upokojí a zároveň aj príjemne uspí (takže čaj z medovky si môžete dať napríklad pred skúškou), no pozor! ak sa lúhuje dlhšie ako 10 minút, má opačné účinky! * medovka účinkuje aj na herpes a proti plesniam * masť z nechtíka je dobrá na popáleniny * rumanček starí Gréci volali „jablko zeme“; benediktíni pestujú iný druh rumančeka, nie ten, ktorý u nás bežne rastie na poliach, ale špeciálne vyšľachtený, s liečivými účinkami na žalúdok, žlčník, pečeň a s vysokým obsahom prírodných estrogénov, ktoré tlmia menštruačné bolesti * echinacea posilňuje imunitu, yzop pomáha astmatikom * čaj z oregana je dobrý na žalúdok, pije sa aj na posilnenie hlasiviek.



Najdôležitejšou bylinkou pannonhalmského opátstva je levanduľa. V Maďarsku sa darí, ak nie je príliš tuhá zima, dvom druhom levandule. S rozdielom dvoch týždňov kvitne najskôr tmavšia, hustejšia a nižšia francúzska odroda, ktorá dáva menej oleja ako jej anglická „sestra“, no je kvalitnejší. Levanduľa sa zberá v druhej polovici júna. Omamná vôňa vtedy zaplaví celé údolie. Zberači musia mať na ústach rúšky, aby vydržali pracovať. Bylinky sušia na čaj a spracovávajú na olej. Proces destilácie trvá pri levanduli 1,5 hodiny, šalvia potrebuje 2,5 hodiny, pretože obsahuje menej oleja. Z 500 kilogramov levandule je možné získať 2,5 litra oleja. Takže ak si niekde kúpite lacný olej z levandule (alebo šalvie či medovky), buďte si istí, že je pančovaný. V malej kláštornej predajni môžete kúpiť aj oleje, aj čaje, aj mydielka, dokonca aj sirupy a čokoládky s príchuťou byliniek, tie sa však vyrábajú inde. A aj „fialovú“ kuchársku knižku s receptami na často nečakané využitie levandule v kuchyni.


V Pannonhalme pestujú levanduľu na 5,5 ha a ročne z nej vyrobia 100 – 110 litrov oleja. Je to mimoriadne vďačná rastlina, zužitkuje sa z nej všetko, v zime sa v opátstve kúri aj biomasou, ktorá ostala po destilácii. Aké liečivé účinky má levanduľový olej? Inhaluje sa kvôli upokojujúcim účinkom * používa sa na potieranie štípancov od dotieravého hmyzu * čistí pleť * do kúpeľa * na výrobu mydielok * skúste pár kvapiek do obuvi, má perspiračné účinky (pri potení) *



Receptúru na likér, ktorý vám tu dnes ponúknu, našiel mních Cyril v príručke receptov brata Eleka Reischa z roku 1735, ktorú majú v kláštornej knižnici. Nachádza sa tam aj vzácna kniha požehnaní liečivých rastlín z roku 1697. Pri návšteve tejto mimoriadnej knižnice zaplesá oko i srdce každého milovníka kníh. Dnes obsahuje 360 000 titulov. Benediktíni knižnicu budovali celé stáročia aj preto, lebo zakladateľ rádu napísal Regule, do ktorých okrem známeho Ora et labora zaradil pravidlo, že každý mních má počas 40-dňového pôstu prečítať jednu knihu. Pôvodná knižnica síce bola zničená počas protitureckých bojov, potom rozpredaná na základe ediktu Jozefa II., ktorý zrušil mníšske rády, ale postupne ju vybudovali znovu. Kláštor vlastní vzácne kódexy, inkunábuly, prvotlače, Bibliu z 13. storočia, zakladaciu listinu Tihanyiského opátstva z 10. storočia a Pannonhalmské evangelistárium napísané po roku 1500. Knižnica je postavená v klasicistickom štýle, ktorý bol v Uhorsku módny v 2. polovici 19. storočia. Čo znamená, že v knižnici kresťanských mníchov nájdeme iónske stĺpy a zvrchu sa na nás pozerá Palas Aténa, síce bohyňa múdrosti, no starogrécka a pohanská. Väčšina kníh pochádza z 19. storočia, zbierku kníh teraz orientujú hlavne na vzdelávacie a vedecké účely. Knihy z 20. a 21. storočia požičiavajú, do vzácnych historických titulov je možné nahliadnuť alebo si ich pozrieť v zdigitalizovanej podobe len po schválení žiadosti a na použitie vo vede a výskume. Jozef II. síce zrušil kláštorom výsady kvôli tomu, že „nie sú prínosom“, no František I. benediktínom ich práva vrátil a poveril ich novou a dôležitou úlohou vzdelávať mládež. Od roku 1802 sa tak z mníchov stali učitelia. V súčasnosti vedú dve školy, jednu v Pannonhalme, druhú v Györi. Chlapčenské gymnázium patrí k elitným školám v Maďarsku, v súčasnosti tu študuje 360 chlapcov, niekoľkí zo Slovenska. Je to internátna škola, vyučujú na nej mnísi aj civilní učitelia, prevádzku financujú z nadácií a sponzorských darov.


                                  V okolí kláštora sa rozkladajú vinice, opátstvo vlastní vínne pivnice s kvalitným vínom.

V arboréte so vzácnymi drevinami žije 400 druhov vtákov. Arborétum bolo postavené podľa vzoru anglických záhrad. Má tri náučné chodníky.

V krypte je pochovaná belgická princezná Štefánia, ktorú mnísi doopatrovali, a srdce Ota Habsburského, ktorý tu študoval.



Tento kameň je archeologickým nálezom z neďalekej starorímskej vinohradníckej obce, v ktorej sa podľa legendy narodil svätý Martin Tourský. Na kopec, na ktorom dnes stojí kláštor, sa budúci svätec chodieval modliť. Ľudia ho preto pomenovali Hora svätého Martina. Pannonhalma sa mu hovorí až od roku 1835.

Počas celého dňa, ktorý sme strávili v opátstve, sme síce nevideli jediného mnícha, no zhliadli sme dokument, v ktorom obyvatelia kláštora hovorili, prečo si vybrali práve túto duchovnú cestu a čo im dáva život na miestach, na ktorých žijú mnísi už tisíc rokov: Život v kláštore nepovažujem za odriekanie, ale za pozitívnu výzvu. * Sme tu veľká rodina, v ktorej je každý prijímaný a môže žiť aj so svojimi chybami a slabosťami. * To Boh nám určil túto špeciálnu cestu, nie je to únik, je to príležitosť na stretnutie s Ním. * Rád tvorím súčasť tohto sveta ticha a modlitieb, čítania Biblie a „lectio divina“, otváranie duše a jej naplnenie Božím slovom. * Často sa nás pýtajú kto sme a čo tu robíme. Sme hľadajúci Boha. * Nežijeme na stredovekej úrovni, ale usilujeme o prostý život, neobklopujeme sa zbytočným. * Stred môjho života netvoria materiálne statky, ale život v Bohu. Modlím sa, aby mi naznačil, že ma miluje a aké má so mnou plány. * Pokoj a mier, ktorý dáva toto miesto nám aj návštevníkom, pochádza z modlitieb a ticha, z pozorovania zmien ročných období, ktoré nás zasväcujú do veľkej liturgie Prírody. Ostatné je milosť Božia.


Za levanduľovými záhonmi nájdete labyrint, známu archetypálnu cestu do vlastného srdca. Ak si trpezlivo počkáte, kým odídu všetci turisti, môžete si ju prejsť v tichu, obklopení šumom lístia a spevom vtákov. Možno sa vám podarí nájsť vlastný duchovný stred a možno počas tejto „veľkej liturgie Prírody“ začujete v svojom vnútri tichý hlas, od ktorého čakáme, že nás bude viesť správnym smerom.

© Danica Janiaková

Posledná úprava 18.07.2016

Nájdete nás na FB