Na ostrove bohyne Afrodity

Na ostrove bohyne Afrodity

Napísala 

To, že Afrodita, bohyňa lásky a krásy, „z peny zrodená“, po prvýkrát vstúpila na pevnú zem práve na Cypre, zaznamenal v spise Zrodenie bohov antický spisovateľ Hesiodos. Homér k tomu pridal trochu poézie: podľa neho všade, kadiaľ bohyňa šla, začalo všetko pučať, kvitnúť a voňať. Samozrejme, veď prinášala jar, život, lásku a vášeň. Afrodita by určite mala radosť z toho, že jej ostrov dnes patrí k najobľúbenejším miestam na svete, ktoré vyhľadávajú novomanželia, aby strávili nezabudnuteľnú svadobnú cestu.

Cyprus, po Sicílii a Sardínii tretí najväčší ostrov Stredozemného mora, má 830 tisíc obyvateľov a príjemnú klímu. Až 320 dní v roku svieti slnko a teploty len výnimočne klesnú pod 0 °C.

Rodiny tu držia spolu, stále platí pravidlo, že rodičia dávajú dcére ako veno pozemok, aby si mladý pár hneď po svadbe mohol začať stavať vlastný dom. Každá cyperská nevesta chce mať veľkú svadbu. A „veľká svadba“ na Cypre znamená dvetisíc až tritisíc hostí, občas dokonca až osemtisíc hostí!

Keď vás pozvú na svadbu

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti tunajšej svadby je to, aby rodiča oboch strán súhlasili. Pozývanie na svadbu sa začína tri až štyri týždne vopred. Rodičia navštevujú najbližších príbuzných s pozvánkami. Týždeň pred svadbou dajú do miestnych novín oznámenie o svadbe, ktoré je pozvánkou aj pre tých, ktorých nestihli pozvať osobne. Každý vie, na ktorú svadbu má prísť. Rozoznáva sa, či je človek pozvaný len ako hosť, alebo ako svadobný svedok zvaný kumbaros. Okrem jedného hlavného svedka môže mať ženích aj nevesta aj dvesto vedľajších kumbaros, ktorí prinášajú mladému páru dary.

Svadba býva väčšinou v nedeľu, priatelia a známi pomáhajú pri varení a pečení. Na žiadnej svadbe nesmie chýbať loukoumia, kedysi sa robila doma, teraz sa pocukrovaná mandľová pochúťka kupuje v špecializovaných výrobniach. Ak sa svadba koná na dedine, postavia na lúku dlhé pásy drevených stolov, na ktorých je prichystané jedlo a pitie, tu sa tomu hovorí bufé. V mestách fungujú špecializované agentúry, ktoré zabezpečia celú svadbu, najčastejšie v hoteli, pri bazéne. Výdavky za svadbu donedávna platili rodičia nevesty, teraz sa už delia na polovicu pre obidve strany.

Dôležitou časťou programu je ploumisma, odovzdávanie peňažných darov. Každý hosť prichádza s obálkou, v ktorej dosiaľ bývalo priemerne päť alebo desať cyperských libier (teraz už majú na Cypre euro). Samozrejme, čím bližšia rodina, tým väčší príspevok. Kumbaros majú v obálkach okrem peňazí aj kartičky s menom, kartičky sa odkladajú a podľa nich rodina vie, komu má prísť na svadbu a vrátiť peniaze, ktoré mladým párom pomáhajú v začiatkoch spoločného života. Peniaze sú určené hlavne na stavbu domu.

Hostia sa ponúkajú z prestretých stolov, jedia postojačky, pripíjajú mladým, bavia sa, tancujú. O polnoci tancujú mladomanželia pomalý svadobný tanec, počas ktorého im hostia prišpendlujú bankovky na šaty, takže niekedy za nimi vlajú dlhé pásy bankoviek. Svadba trvá maximálne do druhej rodiny rána a každý hosť si odnáša so sebou svadobný koláč ako výslužku.

Zopár tipov na dar

Lefkara je dedinka známa výšivkami, ktoré preslávil Leonardo da Vinci. Podľa legendy kúpil obrus s lefkarikou a nadšený jej krásou ju venoval milánskemu dómu, kde zdobila oltár. Každá cyperská nevesta musí mať v svojej výbave aspoň jeden obrus, prestieranie alebo záclony s lefkarskou výšivkou. Nie je to však lacná záležitosť. Najzložitejší a najdrahší je práve vzor, ktorý tak očaril renesančného génia. Obrus z Lefkary vvyšívaný na pevné írske plátno vydrží niekoľko generácií, preto sa dedí. Veľké kusy vyšíva jedna vyšívačka trpezlivo niekoľko mesiacov, až rokov. Najčastejší pohľad, ktorý sa naskytne turistovi prechádzajúcemu Lefkarou - na stoličkách pred domom sedia ženy a vyšívajú, cez otvorené okno vidieť dielňu, v ktorej muži tepú zo striebra jemné šperky, filigránske suveníry alebo strieborné príbory, ktoré by tiež nemali chýbať vo výbave mladej domácnosti. Žiadaným suvenírom je aj strieborná replika päťtisíc rokov starého idolu, ktorého vyobrazenie sa nachádza na jedno a dvojeurových minciach.

Lefkara je známa aj sladkou špecialitou – figami zomletými s mandľami. A keď už sme pri téme darov: keď sa mladomanželom po čase narodí dieťa, jeho krstný otec a krstná mama kupujú množstvo cukríkov v tvare vajca a zabalené po troch v rôznofarebných vreckách, košíčkoch alebo krabičkách ich rozdávajú hosťom pozvaným na krst. Darček s menom dieťaťa a dátumom krstu na obale im pripomína túto dôležitú rodinnú slávnosť. A prečo práve tvar vajca? Je to symbol nového života, stelesnenie priania, aby dieťa bolo zdravé.

Buď šťastný, kto tu bývaš

Ale vráťme sa ešte chvíľu na Olymp. Keď mladú, krásnu a vášnivú Afroditu nachytal jej škaredý a žiarlivý manžel Hefaistos v náručí boha vojny Area, spustil na nich vlastnoručne vyrobenú kovovú sieť. Nahých milencov zamotaných v sieti doniesol ukázať všetkým bohom na Olymp ako jasný dôkaz manželskej nevery. Urazená a ponížená Afrodita sa vtedy utiahla do svätyne pri meste Páfos, kde sa nechala utešovať a rozmaznávať svojimi kňazmi a kňažkami. Mimochodom, najvyšší boh Zeus jej veľmi rýchlo odpustil, veď práve ona ho inšpirovala k jeho častým milostným aféram s nymfami i obyčajnými ženami.

Na Cypre bohyni lásky postavili chrámy, v ktorých sa diali tajomné rituály. Do chrámu v Páfose po stáročia mierili veľké počty mužov, lákali ich posvätné obrady, počas ktorých si každý pútnik mohol, samozrejme, za primeraný obnos pre chrám, vybrať jednu z panenských Afroditiných kňažiek a stráviť s ňou noc. Všetky dievčatá z ostrova prichádzali do chrámu kvôli tomu, aby sa tu stali ženami. Nebola to žiadna prostitúcia, ale vážená náboženská povinnosť, všetci verili, že bez týchto rituálov by už nikdy neprišla nová jar. Nečudo, že tu pútnici minuli veľa peňazí a že Páfos až do tretieho storočia nášho letopočtu, kedy Afroditin kult skončil, prežíval obdobie nevídaného rozkvetu. Striedali sa tu najlepší architekti, sochári a remeselníci.

Mesto preslávili predovšetkým umelci, ktorí tvorili nádherné mozaiky. Dôkazom ich umenia je Dionýzov dom. Archeológovia v ňom odkryli päťdesiatšesť miestností s podlahami, ktoré pokrývajú mozaiky s námetmi z gréckej mytológie. Nájdeme tu Dia, Aténu i spartskú Helenu, kvôli ktorej vzbĺkla trójska vojna, boha vína Dionýza, Ariadnu s Tézeom, milenecký pár Pyrama a Tysbu, podľa ktorých Shakespeare písal Rómea a Júliu, a mnoho mytologických scén, dovedených do dokonalosti starovekými umelcami. Miestnosti majú podlahové vykurovanie, v kúpelniach sú vane so studenou, teplou a horúcou vodou, nechýba ani klasická antická jedáleň pre hostiny, na ktorých sa hodovalo poležiačky. Návštevníkov víta nápis v gréčtine: pri vstupe „Xairei, buď šťastný (ty, kto tu bývaš)“, oproti v ďalších dverách „Kaisy“, to akoby majiteľ odpovedal „Všetko dobré aj tebe (kto vstupuješ), aj ty buď šťastný“.

Sladká klobása a víno kráľov

Tretinu ostrova pokrývajú bohaté lesy. Bez nich by Cyperčania mali veľké problémy s vodou a museli by ju dovážať. Troodos je dnes chránený park, pestujú sa tu mandľovníky, orechy, čerešne, jablká, hrušky, hroskyne, marhule a predovšetkým hrozno. V dedinách na Troodose sa z hrozna vyrába sladká klobása soutzoukos, špecialitka podávaná k alkoholu, k anízovému ouzu alebo k sladkému likéru commandaria.

Surovinami na výrobu sladkej klobásy sú okrem čistej hroznovej šťavy (existuje aj grapefruitová variácia) mandle, vanilka, mastix, ružová voda a kukuričný škrob. Čerstvá hroznová šťava sa hneď po vylisovaní varí vo veľkom kotli spolu s kukuričným škrobom dve - tri hodiny bez prestávky. Pripomína to varenie slivkového lekváru, hmotu treba bez prestávky miešať, aby sa nepripálila, pri kotli a vareche sa vystrieda celá rodina, kým z hrozna a škrobu nevznikne hmota hustá ako puding. Potom na háky zavesia tenký špagát, na ktorom sú ako na dlhom náhrdelníku nastokané prepichnuté mandle, zriedkavejšie aj vlašské orechy. Špagát s mandľami sa niekoľkokrát prevesí sa do tvaru U, takže budúca sladká klobása vyzerá ako girlandy. Špagát sa ponorí do horúcej hmoty, ktorá sa nalepí na mandle a oriešky, a vytiahne sa von. Nad kotlom visia girlandy, z ktorých niečo odkvapkáva, niečo ostáva zachytené na mandliach. Keď hmota zaschne, o dve-tri hodiny sa girlandy ponoria znovu. Celý proces sa opakuje najmenej päťkrát za deň a sedem dní. Potom sa soutzoukos nechá dva týždne sušiť na vzduchu. Keď sladká kolobása stvrdne, krája sa na plátky. Hroznový cukor funguje aj ako konzervačný prostriedok, táto sladkosť musí vydržať aj niekoľko rokov. Ak nevydrží, znamená to, že nebola dostatočne vysušená.

Sladká klobása pri priateľskom posedení aj zasýti, navyše, človek cíti pomalšie účinky alkoholu. Najčastejšie vám k nej nalejú kalíštek commandarie, najstaršieho značkového vína na svete, ktoré sa pestuje iba na Cypre a ktoré má viac ako 800 rokov. Tunajšie hrozno nechajú sušiť na slnku, kde po dvanástich dňoch zhnedne a dodá svetoznámemu dezertnému vínu červenú farbu a sladkú chuť. Názov commandaria získal nápoj od rytierov rádu johanitov, ktorým Cyprus patril od 12. do 14. storočia, mali tu komandatúru, teda commandariu. Mnísi-bojovníci sídlili v pevnosti Kolossi, kde okrem iného vyrábali sladkú a ťažkú commandariu, ktorú Richard Lvie srdce nazval „vínom kráľov a kráľom vín“. Commandariu si najlepšie vychutnáte vychladenú na 8 – 10 °C.

V posvätných záhradách

Hieroskypos v preklade znamená „posvätná záhrada“. Chrám bohyne Afrodity fungoval v blízkosti Páfosu šestnásť storočí. Tisíc šesťsto rokov kráčali procesie pútnikov do chrámového komplexu aj cez dedinu nazvanú hieroskypos, posvätné záhrady. Tradovalo sa, že Afrodita mala ľudí z Hieroskypu rada, boli to príjemní susedia jej chrámu, dobre s nimi vychádzala a preto ich naučila pestovať kvety. Dedina je aj dnes známa upravenými záhradami.

Okrem lefkarskej krajky, hroznového likéru Commandaria, pálenky Živanja, ktorej sa pripisujú liečivé účinky, a sošky Afrodity patrí k najčastejším suvenírom, ktorý si z Cypru môžete odniesť, aj sladké želé loukoumia. Jeho tradiční výrobcovia z mestečka Hieroskypos sa zapísali do Guinessovej knihy rekordov tým, že dokázali vyrobiť 2 500 kg vážiacu a 20 metrov dlhú sladkú pochúťku. Domáca výroba Aphrodite Delights má viac ako storočnú tradíciu a je symbolom regiónu aj Cypru. Rodinný recept je tajný, vie sa len, že sa štyri hodiny spolu varia základné suroviny: voda, cukor, kukuričný škrob, rozomleté mandle a oriešky, citrón, ružová voda, a rôzne príchute, od citrónovej, čokoládovej, pomarančovej, banánovej, vanilkovej, jahodovej, kokosovej, mandľovej, orechovej, až po mandarínkovú či pistáciovú. Horúca zmes sa leje do drevených foriem vysypaných práškovým cukrom, v ktorých jeden deň chladne a tuhne, potom sa krája na dlhé pláty a na kocky, posype sa práškovým cukrom a zabalí do známych krabičiek s obrázkom božskej patrónky hieroskypu.

Kopiaste!

Kopiaste je dávny výraz, ktorý znamená čosi ako: „Vitaj, vojdi k nám, sadni si s nami a cíť sa u nás dobre!“ Domáci ocenia, ak budete poznať aj slovo: Kalin orexi! Dobrú chuť! Lebo pohostinnosť, tú majú Cyperčania v krvi. Georgios Gregoriou je majiteľom reštaurácie Kiniras v Páfose. Jeho rodina vlastní tento podnik od roku 1922. Kiniras je kráľovské meno, tak sa kedysi nazýval zakladateľ Páfosu a jeho prvý kráľ, mimochodom, otec Adonisa, milenca samotnej bohyne Afrodity. Reštaurácia ponúka romantiku domu z pätnásteho storočia a tradičné jedlá podľa receptov starej mamy majiteľa. Georgios študoval v Nemecku, pracoval vo Švajčiarsku a Anglicku, po návrate domov prednášal na miestnej univerzite ekonomiku a marketing. S manželkou vedú cestovnú kanceláriu a športové centrum v Limassole, majú tri deti a dom na pláži. Georgios si užíva život ako pravý Cyperčan. Rodinný podnik postupne odovzdáva synovi, vo voľnom čase maľuje insitné obrazy, pije a baví sa, jazdí na koni, hrá tenis, popri tom stihne ešte menežovať miestny klub rugby.

Georgios miluje dobrú kuchyňu – variť, jesť, aj rozprávať o dobrom jedle. O takom, ako je grilovaný syr haloumni vyrobený zo zmesi kozieho, ovčieho a kravského mlieka, ochutený tymiánom a mätou. A klobásky z bravčového mäsa, do ktorých sa dáva koriander a červené víno, miestne bylinky aj exotické koreniny z Libanonu a Sýrie. Alebo afélia, vo víne marinované bravčové s koriandrom, či stifado, čo je hovädzí alebo králičí guľáš s obrovským množstvom cibule, na kilogram mäsa môžete dať aj dva kilogramy cibule. Pastico sú makaróny s mletým mäsom a bešamelovou omáčkou, šeftalia je mleté mäso ochutené bylinkami a škoricou, naplnené v podbrušnici sa opeká na drevenom uhlí. Na Vianoce sa na Cypre podáva pečený moriak, na Veľkú Noc opeká baran na ražni. No najznámejšou mäsovou špecialitou ostrova je kleftiko.

Zlodejské kleftiko ofto

Základná vec, ktorú je nutné vedieť, ak chcete upiecť dobré kleftiko: že sa musí pripravovať v jedinej dobre tesniacej nádobe, aby z nej neunikol von ani len kúsoček z úžasnej vône tohto jedla. Na Cypre dostanete kúpiť špeciálne nádoby na varenie kleftika, i keď upiecť sa dá aj v jenskej mise alebo rímskom hrnci. Toto tradičné jedlo získalo svoje meno počas revolučných bojov v 19. storočí. Aj revolucionár bojujúci za ideu slobody je hladný, keď sa príliš dlho musí skrývať v horách. A ten, kto nemá čo jesť, nakoniec vždy nejakú tú ovcu alebo sliepku ukradne. Aby však zlodejov ovcí neprezradil dym pečúcej sa pochúťky, vyhrabali do zeme hlbokú jamu, na jej dno dali rozpálené uhlie, naň položili mäso s bylinkami, prikryli lístím a zemou, ľahli si spať a mäso nechali piecť v zemi. Ráno bolo nádherné mäkké, až sa samé rozplývalo na jazyku. Ak však náhodou šiel niekto okolo a zacítil tú úžasnú vôňu, neraz sa stávalo, že ukradnutú pochúťku zlodejom tiež ukradol.

Dnes sa baranie kleftiko pripravované podľa tradičnej receptúry pečie v peci minimálne päť hodín. Práve pec tomu dá tú správnu príchuť. Ale kleftiko môžeme upiecť aj doma v rúre. Základnou surovinou je baranie mäso, naporcované, pokvapkané citrónovou šťavou, posolené, posypané oreganom, čiernym korením, bobkovým listom a poprášené múkou. Pre zlepšenie chuti sa pridáva pohár piva alebo vína. Mäso sa vloží do hrnca s dobre priliehajúcou pokrývkou. Dno má vysypané drtenou pšenicou, do ktorej vsiakne šťava z mäsa, takže naozaj nič nevyjde nazmar. Na Cypre sa dáva piecť okolo polnoci, do šiestej rána je hotové. Podáva sa s pečenými zemiakmi alebo s cestovinami.

Po stopách bohyne

Dovolenková sezóna trvá na Cypre od apríla do novembra, ešte v polovici novembra je tu miernych 20 – 24 °C. V Páfose sa dá plávať v mori, hrať tenis alebo golf, prechádzať po starom prístave, ktorý lemujú taverny a obchodíky, navštíviť niektoré z múzeí, pozrieť si preslávené mozaiky a kráľovské hrobky, ranokresťanské katakomby i byzantské kupolové kostoly. S prenajatým autom môžete spoznať južné pobrežie ostrova posiate zvyškami antických chrámov, navštíviť amfiteáter v Kouroni, na ktorom vystupovala aj Vanessa Mae, vo vnútrozemí vystúpiť na najvyšší vrch Olymp a pozrieť si kláštory v pohorí Troodos zapísané do zoznamu svetových pamiatok UNESCO. Mesto Limassol získalo prezývku „malý Paríž“ ako sídlo zábavných podnikov a festivalov. V Limassole treba vidieť stredovekú pevnosť, v ktorej mal svadbu Richard Lvie srdce. Neďaleko letiska v Larnake, na brehu Slaného jazera sa nachádza mešita, v ktorej je pochovaná teta proroka Mohameda. V Larnake stojí kostol sv. Lazara, v ktorom pochovali Lazara, áno, práve toho Lazara, ktorého Kristus vzkriesil z mŕtvych. O Lazarovi koluje legenda, že po svojom vzkriesení sa už neusmial. Iba jediný raz, keď videl človeka, ktorý kradol vázu, skonštatoval s úškrnom toho, čo vie: „Jedna hlinená nádoba kradne inú hlinenú nádobu.“

Samozrejme, najväčším lákadlom sú miesta spojené s menom a kultom Afrodity. Mimochodom, ako si predstavujete sochu bohyne krásy a lásky, ktorej sa tu klaňali celých šestnásť storočí? Ako krásnu ženu s ladnými tvarmi? Tak to ste vedľa. Tisíc šesťsto rokov tu pri mystériách natierali olivovým olejom veľký čierny kameň, zrejme z miestnych lávových naplavenín, ktorý stelesňoval plodivú silu ženskej energie.

„Ste sladká ako víno z Cypru,“ povedal údajne Marcus Aurelius Kleopatre a aby mu naozaj verila, ostrov jej podaroval. Spoločne na ňom strávili zopár príjemných chvíľ. Cyprus je skrátka s láskou a vášňou spojený počas celej svojej histórie. Pre turistov je pripravená Aphrodite route, trasa, ktorá vedie po najznámejších pamiatkach zasvätených Afrodite. Ten, kto sa vydá po stopách bohyne lásky, dostane sa na miesta spomínané v legendách aj v učebniciach histórie. Fascinujúce pamiatky nájdete v archeologickom múzeu v hlavnom meste Nikózii i v Kouklii, kde sa nachádzajú zvyšky chrámového komplexu a onen veľký čierny kameň, skrývajúce srdce bohyne, ktorá vládla nad ľudskými citmi. Kto chce mať permanentné šťastie v láske, mal by vypiť dúšok vody z jazierka, v ktorom sa kúpavala Afrodita so svojím milencom krásnym Adonisom. No a byť na Cypre a nenavštíviť pláž so speneným príbojom, z ktorého Afrodita kedysi vystúpila na zem, to by azda neurobil žiaden turista. Plávať ďalej do mora, až k útesom známym z každého turistického prospektu, však neodporúča žiaden sprievodca. Sú tu veľmi silné spodné prúdy. Stačí, ak si domov odnesiete kamienok z Afroditinej pláže a na niektorý zo stromov priviažete kúsok látky na znamenie, že sa sem, na ostrov bohyne lásky a krásy, chcete ešte raz vrátiť.

Text a foto: Danica JANIAKOVÁ

Posledná úprava 12.04.2016

Nájdete nás na FB